Prečo veriaci potrebujú jeden druhého

„Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ (1. Jn 1:3) Stalo sa ti už, že počas toho ako si sa s niekým rozprával, si zrazu uprostred konverzácie začul, ako niekto na druhom konci miestnosti spomenul tvoje meno? Všimol si si, ako si náhle začal počúvať? Keď vyslovíme Božie meno, On počúva. Malachiáš 3:16 hovorí: „Takto sa zhovárali medzi sebou tí, čo sa boja Hospodina. On to pozoroval a počul, a pred Ním bola napísaná pamätná kniha pre tých, čo sa boja Hospodina a ctia si Jeho meno.“ Fráza „On to pozoroval a počul“ by sa dala preložiť takto: „napol uši a sklonil sa, aby mu neušlo ani jediné slovo.“ Pán miluje, keď sa o ňom spoločne rozprávame. Práve to znamená mať spoločenstvo. Skutky 2:42 nám hovoria, že raná cirkev „zotrvávala v apoštolskom učení a v spoločenstve.“ Slovo spoločenstvo pochádza z gréckeho slova koinonia, ktoré môžeme preložiť ako „spoločenstvo“, „partnerstvo“ alebo „priateľstvo“. Dokonca by sme ho mohli preložiť ako „byť veľkorysý“. Slovo koinonia zahŕňa všetky tieto predstavy. Je to oveľa viac ako len socializovať sa. Je to miesto, kde sa ľudia stretávajú, aby rozprávali o Božích veciach. Niekedy počujem ľudí vysloviť Ježišovo meno ako nadávku. Hovorím im: „Dávajte si pozor. Počúva, keď Jeho meno vyslovíte.“ Ježiš počúva, keď povieme Jeho meno. Dáva pozor. Počúva aj vtedy, keď o ňom hovoria Jeho deti a stretávajú sa v Jeho mene. Miluje, keď sa o Ňom rozprávame. Počúva, keď vyslovíme Jeho meno. Spoločenstvo znamená modliť sa spolu. Znamená to spoločne slúžiť. Znamená to spolu dávať. Znamená to spolu starnúť. To všetko je súčasťou spoločenstva. Spoločenstvo s Bohom a s Jeho ľuďmi patrí k sebe. A ak sa ocitneš mimo spoločenstva s Bohom, čoskoro sa ocitneš aj mimo spoločenstva s ostatnými veriacimi.